reklama

Oči

Človek využíva svoju inteligenciu na objavovanie a vyvíjanie nových vecí technológií a tým sa líši od ostatných tvorov. Dokonca tak človek ovládol celý svet, bolo by však naivné myslieť si že naozaj celý svet patrí len jemu. Týmto som nechcel nikoho povzbudiť k životu v divokej prírode chcel som len pripomenúť, že nikdy nič nezmení to, že človek bude navždy jej súčasťou (a možno aj skazou).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Videl som oči, ktoré sledovali ožívanie sveta s prvými lúčmi slnka pri jeho východe, boli to tie isté oči, ktoré toľko krát videli jeho pomalý západ. Poznali prebúdzanie lesa a jeho zaspávanie a hoc poznali svetlo slnečných lúčov ako málokto nepoznali a nikdy nevideli svetlo žiarovky. Namiesto toho videli tmu rozsvietiť blikotajúcim plameňom ohňa. A aj keď poznali žiaru ohňa zo všetkých tých večerov čo doňho hľadeli, nikdy nevideli žiaru počítačového displeja. Boli to oči, ktoré videli krásu zelených lúk na úbočí hôr niekde na konci sveta. Deň čo deň sledovali bosé nohy bežať po tráve, sledovali ako sa divé steblá dotýkajú tela ako by boli jedno. Tieto oči videli ruky naberať vodu z potoka niekde uprostred lesa a keď sa potom obzreli vôkol videli divú zver piť z toho istého potoka len o kúsok ďalej. Hoci poznali takúto vodu nikdy sa nenapili z plastovej fľaše. Boli to oči, ktoré dôverne poznali dážď, veď toľko krát ho sledovali, to ako sa jednotlivé kvapky objavujú na oblohe a rozbíjajú na zemi. A hoci poznali oblaky na oblohe ako vlastné dlane, ktoré tiež toľko krát sledovali ako sa snažia chytiť dažďové kvapky, nikdy nevideli oblaky vytvorené z komínov tovární a nevideli nikdy svoje ruky chytať ťažké kvapky, ktoré z takých oblakov padajú. A na kríkoch rastúce bobule? Mnohokrát videli medvede ako z nich jedia. A nechali aj svoje prsty nech dožičia trošku z tej chute jazyku. A aj keď jazyk poznal chuť všetkých týchto bobúľ, nikdy necítil chuť sladkej tyčinky. Mnoho krát boli tieto oči zatvorené, niekedy dokonca cez deň a to aj napriek tomu že necítili únavu. Napríklad keď sa nohy rozbehli proti vetru krížom cez lúku. Vietor vtedy prinúti zavrieť oči a nechá telo vnímať svet inými zmyslami, človek vtedy cíti ako mu vejú vlasy, divá líška zas cíti ako jej vietor naráža do uší, akoby ich jej chcel odfúknuť. A aj keď tieto oči vedeli že ich silný vietor môže rozplakať, nevedeli že to dokáže aj dym z výfuku auta či motorky. Ako som tak hľadel do týchto očí, po chvíľke zosmutneli. A keď som podišiel bližšie zbadal som v nich niečo čo tam nepatrilo. Zbadal som v nich seba a vedel som že nepatríme do toho istého sveta.

Michal Sorkovský

Michal Sorkovský

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent predmaturitného ročníka a bežný človek žijúci v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu